Na ioho roky, mov zyva voda,
Postrichalas divchyna moloda,
Chysta i dzvinka holodom peche,
I smiyutsya yanholy za plechem.
Pinytsya voda, hrayetsya voda,
A u noho – syvaya boroda,
U ochah dzerelnaya kalamut,
Ta z takoyu i roky – ne vizmut.
A vin vodu p’ye, zahlynayetsya,
Serdenko ioho rozryvayetsya,
Shepotyat usta lysh odni slova:
"Ne milii lysh ty, voda zyva."
Syva boroda, a pid rebra bis,
Za vidro vody – z haty vse ponis.
V nebi nad selom veselka ziishla,
Pylo vse selo – z toho dzerela.