Dohanyaye viter v horah niznu osin,
A smereka nad vodoyu v lita prosyt
Chy to pisnyu, chy to mriyu – ne vhadayu.
Klyche viter, doshchi hen na playi.
Ahov, ahov, do smerek manlyvyh i dibrov,
Ahov, ahov, ozovysya sonyachna ljubov.
Yak zustrity teplyi viter ty zumiyesh,
V horah pisnyu, yasnu kvitku, svoyu mriyu.
Pozovy do sebe v hosti ty cymbaly,
Shchob na shchastya nam vesilnoyi zahraly.
Ahov, ahov, do smerek manlyvyh i dibrov,
Ahov, ahov, ozovysya sonyachna ljubov. (2 ryadky – 5)