Plyvut burhlyvo hvyli, plyvut, plyvut,
Choven nesut, daleko tak
Chytayutsya derev vershyny i zdut,
Az pryletyt spivak.
Zi snu vze misyac probudyvs
I sribnym svitlom stavok cei osvityv,
Charivno perly v vodu rozsypa.
Vze soloveikovi spivat pora.
I llyetsya pisenka sumna,
A vidhomin nesetsya nad stavom,
To dolitaye do chovna,
To znov znykaye, nache son.
Shchoraz – to povilnishe hvyli plyvut,
Choven nesut, v dal bez kincya.
A vesla choven dali zenut, zenut,
A v nim lysh ty i ya...