Ona navernoe spyt, ona vse vydyt sni
O tom, chto ya dalek, y mne ee ne naity,
A ya smotryu v okno, a tam vse ta ze noch
V moei dushe pechal, v moyh hlazah tuman.
Pryspiv:
Myr prozrachen kak voda, v nem ne vyzu ya tebya
Hde ti? Hde ti?
Vse prydet svoym putem, no net syl bolshe zdat
Bolno. Bolno.
A zavtra novii den, da vse ta ze bol,
Vokruh menya toska, yz hlaz moyh sleza.
Kto vynovat, kto net – komu-to luchshe znat.
Mne dal bi Boh eshche syl, chto bi tebya ponyat.
Pryspiv