Pochornily snihy,
zadzvenily strumky,
ide vesna.
Tohorichnyi lystok
vpav na zertovnyk zemli,
zihriv soboyu steblynu molodoyi travy.
Spivaye dusha,
i serce letyt
na krylah vesny
v neba blakyt
Vona pryishla do nas,
shchob roztopyty lid serdec,
vona pryishla do nas,
i prynesla ljubov.
Vze pryishla vesna,
svitla, charivna.
Spokii rozmetala,
smutok prohnala.
Vze pryishla vesna,
shvylovana taka,
serdenko tak b’yetsya,
i tremtyt dusha.