Ya p’yatamy shvydko nakyvav
V nebo ochi vytrishchav
Strah serdenko moye loskotav
V nebi krasen hryb zrostav
Pryspiv:
Viter na klapti hmarynu rvav
Vyhlyad yakoyi mene lyakav
Harnyi hrybochok u nebi zris
Spokii i tyshu zemli prynis
Ce tvorinnya dyvne ruk ljudskyh
Mozkiv yasnyh ta ne zlyh
Shcho daruyut ljudyam myrnyi son
Zahlyadayut skriz vikon
Pryspiv
Kudy shovatysya, shcho zrobyt
Vze bihty ne mozu, a vin letyt
Hryb voplotyvsya z ljudskyh dumok
V nebo vvirvavsya i svit zamovk
Pryspiv (2)