Vylitala halka z hlybokoho yarka,
Ta i sila na sosni na hilci rozkoshnii.
Oi ne hylys hilko, bo tak meni hirko,
Ne hylys nad vodu, hore zyt bez rodu.
A u mene rodu – dva bratiky zrodu,
Da i ti prybuvayut desyatoho hodu.
Oi pryyidte, brattya, v nedilenku vranci,
Postavlju horilky v hrahvyni i u charci.
Chohos meni, brattya, horilka ne p’yetsya,
Kolo moho sercya mov hadyna v’yetsya.