U spradvechnih pushchah, dze nya zhasni zik balota,
Dze lyahla Batiya Chorna-Zalataya shmota,
Chasam na scyazinku zacharovani vihodzic
Lesavik-Chuhaistar. I ciha tak zavodzic:
Kali mozash, zavitai da myane ti,
Kali hochash, paspitai maёi vadi,
Kali verish, dik mne shchira raskazi,
Pra shto ti mroish, dzelya pazbicca samoti...
Brami pavucinnya ad sasni i da byarozi –
Varta vos chakannya, shto pilnue sэns cvyarozi.
Palimnee ruta, ziccyadaina raskvitae,
Di nihto nya bachic! Nihto taho nya znae!
Stohne hizim placham nat drihva na ўsim Palessi,
Popel pazakrataў lisce u draўlyanskim lese.
Beznadzeina kvola pahililasya tapolya,
Dzme trivozni vecer z atruchanaha polya.
Shto mi prisnili, bolei ne vyarnecca –
Kazki i mroi nibi ў dim.
Zanadta rana supinila sэrca,
Shkada pamerci maladim.
Moi holas z neba chorni kruk dastavic,
Splive pa Pripyaci vyanok.
Chakaice vestak pad pahmurnim Soncam,
Pad zorak rassyavani zmrok.