U koznoho lystya –
Svii chas staty ptahoyu,
Pidnyatys u vyrii
Nad zalyamy i strahamy.
Shukayemo vesnu
V sercyah, pokrytyh lodom.
I, moze, ya zasnu –
Pirnu vhlyb u vodu...
Chas letyt shaleno –
Vhruzayu v zemlju.
Na moyi ramena
Pade sonce temne.
Povernulos lystya,
Skalichene, strazdenne,
Svit rozbudyt svystom,
Lyaze bilya mene...
U mene bezsonnya,
Zvuchat ptashyni vesny.
I svitlo ne potone,
Bo sonce voskreslo...
Prorostaye lystya,
Vydovzuyutsya kroky.
Polechu u vyrii –
Vidshukaty spokii.