Oi zenyt si mii mylenkyi, a mene lyshaye,
Nai ze mu si v holovonci rozum pomishaye.
Oi zenyt si mii mylenkyi, ta nai mu si tyche,
Shchoby tilko z zinkov prozyv, yak si yaice speche.
Oi zenyt si mii mylenkyi, Boh dopomahaye,
A za mene molodenku Pan Bih ho skaraye.