Skotylosya sonechko,
Stezka samotnosti
Mene poklykala
Holosom tyhym.
Krok – i zakapaly slozy.
Krok – i zakapala krov.
Serdenko vyrvane,
V temryavu vkynute.
Po stezci krokuyu,
Samotnyaya.
Tryvoznoyu stezka
Obiinyata mryakoyu.
Chuty vidlunnya
Ridnyh holosiv.
Klychut iz temryavy.
Do nyh by kynulas,
Ta ziity zi stezci
Ne mozu ya.
U zavisi temnomu
Maryatsya obrazy.
Ta nedosyazni
Dlya mene vony.
Z slozamy i krov’yu
Po stezci samotnosti
Pryamuyu u vichnist.
Ne mozu ne ity.