Travy-kosy, syni rosy,
Cvit rankovyi na vustah,
A pid nebom – neba prosyn –
Syn voloshok u zytah.
i klyche, klyche perepilka
Nas tudy, de kvitne cvit,
Tam dudaryka sopilka,
V tii sopilci – cilyi svit!
Ne zlichyty nam tyh kvitiv,
Shcho syniyut u zytah,
Ne zbahnuty toho svitu,
Shcho nym povnytsya zyttya.
Hen, za polem, tam dibrova,
Pisnya insha v nii dzvenyt,
Ta odni charuyut brovy
I odnyh ochei blakyt!