Yihaly kozaky so sluzby domoi.
Na plechah pohony, na hrudyah hresty.
Yidut po dorozi – papasha stoyit.
– Zdrastui, papasha. – Zdorov, synok.
– Rozkazy, papasha, yak sim’ya zyve.
– Sim’ya, slava Bohu, prybavylasya:
Zena molodaya za pam’yatyu zyla,
Ot chuzoho muza dytya rodyla.
Syn otcu – ni slova, sidaye na konya,
Na konya hnidoho i mchytsya domoi.
Doyizza dodomu – zena i mat stoyit,
Ta stoyit z ulybkoi zena i yiyi synok.
– Prosty, mii synochok, zenye ty molodoi.
– Tobi, mat, proshchayu, zenye ze – nikohda.
Zablistala sablya v kozackoi rukye,
Zletila holovushka z nyevyernoi zenye.
– Oi synku, mii synku, sho z ty narobyv?
Maluyu dytynu navik osyrotyv.
– Zenu pohoronyat, dytya ljudy vozmut,
Minya, molodoho, v Sybir otoshljut.