Raz kozak u pohod sobyravsya,
Voronoho konya i osidlav.
Kolo noho divchyna stoyala,
Vin divchynu svoyu vhovoryav.
– Ne zurysya, divchyna, za mnoyu,
Ya z krovavoho boya vernus.
Yak ne vizme lyhaya hodyna,
Ya i naviky z toboi zaruchus.
De vzyalasya lyhaya hodyna –
Lyha zvistka iz boyu pryishla:
Chornobrovyi u poli zahynuv,
Ostalasya divchyna sama.