Tolko vecher opustytsya synyi,
Tolko zvezdi zazhut nebesa,
Y cheremuh serebryannii ynei,
Uberet zemchuhamy rosa.
Pryspiv:
Otvory potyhonku kalytku,
Y voidy v tyhyi sadyk kak ten.
Ne zabud potemnee nakydku,
Kruzeva na holvku naden.
Tam hde hushche spletayutsya vetvy,
Ya nezrymo, neslishno proidu,
Y na samom porohe besedku,
S mylih hubok chadru otnymu.
Pryspiv