Yak vy umyraly, nam dzvony ne hraly,
Nihto ne zaplakav za namy,
Lysh v chystomu poli revily harmaty,
A zori vmyvalys slozamy.
Yak vas horonyly u temnu mohylu,
Zemlya pochornila vid krovy,
A hmaramy kruky po nebu litaly,
I bureyu bytva hrymila.
Na vashyh mohylah hresty pohylylys,
Kalyna zihnulas dodolu
– Spit orly-sokoly, strilci sichoviyi,
Harmaty rozbudyat vas znovu.