Bivai, abudzanaya, sэrcam darahaya.
Chamu tak horka – ni mahu ya zrazumec.
Shkada zaranki mne, shto ў nebe daharae
Na ўshodze dnya maiho, yakomu ruzabec
Paishla nikoli ўzo ne verneshsya, Alesya,
Bivai, smuhlyavaya, kahanaya bivai.
Stayu na rostanyah bilih, a z podnyabessya
Samotnim zaўrankam zvinic i placha mai.
Paishla, pakinuўshi mne zolki i tumani,
Palinnih zal, smuhoi ahkutannih daroh
Kab ya hvilinayu nanesenniya rani
Hadami ў serci zahlushic svaim ni zmoh.