Ty kvitkoyu soncya ziishla,
Rosyani travy u kosy vplela,
Teplym doshchem ptahiv zbudyla.
Ty promin ljubovi znaishla,
Slovo svoho Tvorcya zberehla,
I v nebesa zletila.
Vesna moyeyi dushi.
Vitrylo zyttya – pid Hospodnim krylom.
Mii choven, v burhlyvomu mori – plyvy.
Ty v serce raptovo pryishla,
Kryhu zymovu peremohla,
Mriyi daleki zdiisnyla,
Ty svitlom dobra rozcvila,
Slozy zabrala, myr daruvala,
Dobru nadiyu dala.