Cy chuly vy, dobri dity,
Des daleko tam, krai svita,
Za vysokymy horamy,
Za hlybokymy moryamy
Ye krai, shcho tam ljubo zyty,
Bo ne treba nic robyty.
Shcho lysh serce zabazaye,
U tii hvyli vze vso maye:
Tam-to haty z kalachiv,
A ploty vsi z kavbasiv.
Z medivnyka vsyaki strihy,
Zolota tam povni mihy,
Pyva, medu i vyna
Tam teche cila rika.
Verby rodyat tam hrushky,
Nahopky vysyat bulky,
A v stavku zyve, plyve,
Ryba vze pechena zde.
Shchoby zasyahnuv rukov –
Kotru hoch, spozyv zdorov.
Yak u nas roste trava,
Svizi tam rostut shchodnya
Z m’yasom syti halushky,
Varenyci i pyrohy.
Tam ne treba do mlyna
Nesty mlyvo, bo muka
Z neba, yak toi snih, pade
I v koryto sama ide.
Z pechi vylazyt, yak mysh,
Vze hotovyi hlib i knysh.
De stupysh lyshe nohoyu,
Vsyudy mid teche rikoyu,
Tam zareni holubci
Pryamo v rot letyat tobi,
Sered nochi i sered dnya
Prypravlene porosya
Chrinom z nachynkov bizyt,
Ostryi niz v hrebti stremyt,
Shchoby-s sobi vidrubav,
Naismachnishe zayidav.
V koznii hati z svoloka
Mez’ cidyty moloka,
Yak kaminnye, tam lezat
Brynzy, masla cilyi sklad.
Choboty i postoly,
Poyas, cheres, kozuhy
Vysyat strihov, lysh syahai
I harnenko sya vbyrai.
Z ovec vovnu ne stryzut –
Hotove sukno nesut.
Sirak shyyetsya samyi –
Chornyi, syvyi chy ryabyi.
Chto robuchyi i pylnyi,
Tam i hospodar z neho zlyi,
Toho zvidtam nahanyayut
I nazad vze ne pryimayut.
Nedbalycyam tam-to dny,
Yak u Boha za dvermy.
Lyubo v krayu tim des zyty,
Tam ne znaye ljud tuzyty,
Tam lysh dobre, a nema
Ni nevoli, sliz, ni zla.
Mnohi tuda vendruvaly,
Ta i sumni domiv vertaly,
Bo hotya ves svit ziishly,
Darmoyidiv ne znaishly.
To lysh baika, nebulycya,
Shcho u sviti ye zemlycya,
De by ljudy yily i pyly,
A nichoho ne robyly.