A vze rokiv dvisti, yak kozak v nevoli
Ponad Dniprom hodyt, vyklykaye dolju:
– Hei, vyidy dole, iz vody.
Vyzvol mene, serdenko, iz bidy.
– Ne vyidu, kozache, ne vyidu, sokole,
I rada b ya vyity, ta i sama v nevoli.
Hei, u nevoli, u yarmi,
Pid moskovskym karaulom, u tyurmi.
– Hetmane Bohdane, nerozumnyi synu,
Zanapastyv viisko, shche i svoyu krayinu.
Hei, zanapastyv, zruinuvav,
Bo v holovi rozumu malo mav.