Tam, popid hai zelenenkyi, zelenenkyi,
Vybyrala divchynonka lon dribnenkyi.
Oi den brala, den stelyla, den stelyla,
Do tyhoho Dunayenka hovoryla:
– Oi Dunayu, Dunayenku, tyha voda,
Komu z ya sya spodobayu, oi, moloda.
Chy popovi, chy dyakovi, ne dai Boze,
Chy yakomus hultyayevy,– buty moze.
Ne dai mene, moya maty, za piyaka,
Bo prop’ye vsyu hospodarku,– hoch by yaka.