Ked ya pryshol do Nev-iorku vnochi,
Zaplakaly moyi chorni ochi.
I sam ya sya htody tak zastaral,
Yak ya totu vodychku preplaval.
Bo na moryu tam bida velyka,
Bo tam ne yest ani svyashchenyka.
Yak tam umre, takyi pohrib dayut:
Any ioho nych ne umolyayut.
Dadut iomu falatok olova,
A tak shmaryat matrosy do morya.
Drobny rybky m’yaso oberayut,
A kostochky po vodi plavayut.