Dobri v Hameryci, yak yde robota,
Krasni sya prybere, yak pryde subota.
Krasni sya prybere, krasni sya umyye,
Bo vin sya ne starat, ze mu v poly hnyye.
Ze mu v poly hnyye, voda mu zabere,
Bo iomu pryvezut do havzu farmere.
Do havzu pryvezut, placu ne pytayut,
Az na p’yatnastoho, yak peidu dostayut.
Yuz na p’yatyi rochok, yak ya v Hameryci,
Tak tyazko pracyuyu v tii novii fabryci.
– Zeno moya ljuba, zeno moya dobra,
Yak ty tam hazduyesh z tymy ditmy doma?
– Hazduyu, hazduyu, yuz lipshe ne mozu,
Tebe z Hameryky dochkacsya ne mozu.
– Dochkashsya ty, dochkash, moya zeno, dochkash,
Yak ya prydu domiv, lychko mi poboskash.
Lychko mi poboskash, pravu ruchku podash,
Budesh sya mya pytac: "Duze pinyazyi mash?"
– Ne mam ya pinyazyi, bo ya lem sluhuvav,
A shto ya zasluzyv, i toto-m prohulyav.