Na zelenii ta i luci
Paslo divcha ta i uci.
Pryshov k nomu pyshnyi dvorak:
Cy ty budesh zena moya?
Yak ya budu zena tvoya,
A ked ya mam muza doma?
A shto by to uchynyty,
Chym by muza otrovyty?
A ydyi ty do zahradky,
Tam nakopash biloi m’yatky.
Namoch ty ei do sklyanochky,
Postavysh yei do svitlychky.
A yak pryde tvii muz z polya:
Dai mu pyty, myla moya.
A yak pryshov yei muz z polya:
Dai mi pyty, zeno moya!
Poskochyla do svitlychky,
Natochyla pivsklyanochky.
A yak vin sya toho napyv,
Za serdenko sya ulapyv.
Zeno, zeno, volai dity,
Bo ya ydu v zemlju hnyty.
Zena dity zavolala,
Do dvoraka lyst pysala.
Dvorak, dvorak, pyshnyi dvorak,
Yuz ya budu zena tvoya.
Yak ty budesh zena moya,
Ked ty muza otrovyla?
Otrovyla-s muza svoho,
Otrula by-s mya samoho.
Na mya by-s sya rozzlostyla,
I mi by-s to uchynyla.
Dvorak, dvorak, pyshnyi dvorak,
Bodai tebe kyi pokarav!
Yak ty mene ta ovdoviv,
Moyi dity osyrotyv.