Oi tam dolov pid yavorom, no, no, no,
Ore Hancya yednym volom, oi, no lem dale, no!
Yshchy pershu brozdu ore, no, no, no,
Yuz yei matka domiv volat, oi, no lem dale, no!
Hanco, Hanco, hod dodomu,
Oddayu tya, ne znam komu...
Oddayu tya Yanychkovy...
Velykomu zbuinichkovy...
A tot Yanchyk – velkyi zboinyk,
Vnochy pide, vnochy pryde...
Vnochy pide, vnochy pryde,
Vse kyrvavyi mech prynese...
A yak my sya pobereme,
Na tii hori zyc budeme...
Tam sy hyzu zbuduyeme,
Chatynom yei oblozyme...
Zyly ony, cy rok, cy dva,
Nahradyv yim pan-bih syna...
Zena ioho kolysala...
I tak iomu zaspivala:
Lyulyai, ljulyai, synu ty mii,
Zeby-s ne byv, yak otec tvii...
Bo tvii otec velkyi zboinyk...
Vnochy pide, vnochy pryde...
Vnochy pide, vnochy pryde,
Vse kyrvavyi mech prynese...
A vin stoyav za stinoyu,
I vysluhav zenu svoyu...
Spivai, zinko, shto-s spivala,
Yak les syna kolysala...
A ya iomu ne spivala,
Kuharechku som layala...
Korovy sya pospushchaly,
Krutu rutu poz’yidaly...
Kruta ruta hori stoyit,
A tot Yanchyk lem sya stroyit...
A vzyav vin yei za ruchechku,
Vyprovadyv za richechku...
Ruchky, nozky yei odrubav,
Chorny ochka yi vydlubav...
Boze, boze, shto ya zrobyv,
Shto ya svoyu zinku zabyv!..