Kolo nashoi bystroi vody pekna zahrada,
Prohodytsya po nii divcha, syvy ochka ma.
Uberatsya na kazdyi den, yak na nedilju,
Pyshe lysty do myloho kazdu hodynu.
A vin yi tak odpysuye, ze vin yei ne hce,
Ze vin sobi poljubuye divcha shvarnishe.
Sila sobi za stolychok, shaty vyshyvat,
Mylyi hodyt popid vyhlyad, ona umlivat.
Ne umlivai draha dusho, mozesh moya byc,
Yak zozulya na Novyi rik try raz zakukat.
A yd ze ty, felechnyku, ydyi sobi prech,
Bo zozulya na Novyi rik nyhda ne kukat!