Yuz sonechko zashlo za vysoku horu,
Zasvityv misyachok do nashoho dvoru.
Zasvit mi, misyachku, na uzku drazechku,
Pidu odvydity svoyu frayirechku.
Bo ona tak dumat, ze yei ne ljubuyu,
A ya na m’yasnyci vzyaty yei ryhtuyu.
Vershkom, myla, vershkom, a ya pidu kraiom,
Tam my sya zyideme pid zelenym haiom.