Iz neba sonce yasne svii luch na zemlju shle,
Hayi, lisy i hory pid svii pokrov bere.
A on tam na voronim vdal mchytsya hlopec sam
Do ljuboyi divchyny, do raiskyh bram.
Pryspiv:
Zahrai, zahrai muzyka, a vid uha
Krov nai pisen zvenyt i zbudyt v nas ljubov.
Oi du du du du du du du, – dudu (2)
Tra la la la la la la la, – lala. (2)
A dveri do svyatyni otvorom vze stoyat
A druzky i druzbove u cerkvu pryhodyat
A starosty i svatky u cerkvi chekayut,
I moloduyu paru tam vyhlyadayut.
Pryspiv