Zuryla si mamka mnoyu, yak rybka vodoyu,
Shchoby mene ne vtopyla za lyhoyu dolev.
– Oi pidy z ty, lyha dole, ta v vyr utopysya,
A za mnoyu, molodoyu, ta ne volochysya.
– Oi pidu ya, divchynonko, ta v vyr utopljusya,
Yak ty vyidesh vody braty, ya tebe vhopljusya.
Yak ty vyidesh vody braty z dvoma konovkamy,
A ya v tebe uhopljusya oboma rukamy!